Život Prešova
online
online
Nádej pre seredskú skládku - rýchlorastúce dreviny
18.11.2011 Galanta
Sereď 18. novembra (TASR) – Z rozsiahlej skládky luženca v Seredi ubudne ročne okolo 50.000 ton suroviny. Dedičstvo po takmer dve desaťročia zatvorenej Niklovej huty, š. p., stále výrazne zaťažuje životné prostredie mesta i okolia. Jeho terajší majiteľ General Cargo Service, s.r.o., Bratislava realizuje na skládke svoj obchodný zámer, dodávku luženca pre ďalších odberateľov. V súčasnosti ich má predovšetkým v Maďarsku a Poľsku.
\"Stav na skládke sa z nášho hľadiska v poslednom období nezmenil,\" uviedla pre TASR Emília Barteková z Obvodného úradu životného prostredia v Galante. Vlastník podľa jej vyjadrenia robí opatrenia na zníženie záťaže, podľa pokynov kopu luženca, ktorú vidno z diaľky najmä počas jazdy po rýchlostnej komunikácií R1 Trnava - Nitra, pravidelne zavlažuje. Pre tento účel má vybudovanú aj vlastnú nádrž, aby vedel pokryť obdobie, kedy nemôže využívať vodu z rozvodov hydromeliorácií. Skládka sa však vždy, ak vanie silnejší vietor a je sucho, dokáže obyvateľom Serede pripomenúť. Problémom sú však hlavne spodné vody.
Podľa Bartekovej sa vlastníkovi podľa všetkého nenapĺňajú predstavy o zhodnotení luženca. \"Slovenským odberateľom bol doteraz Hirocem, ktorý surovinu zužitkoval pri výrobe cementu. Kontrakt sa už skončil,\" uviedla Barteková. Luženec, ako informovala, obsahuje železo, ale jeho získanie je komplikované a drahé. Je to \"zásoba, ale bez efektu\".
Tempom ubúdania luženca z haldy nie je nadšená hlavne seredská radnica. Viceprimátor Ľubomír Veselický pre TASR uviedol, že nádej pre jej rekultiváciu a zníženie environmentálnej záťaže by mohla byť v projekte, s ktorým prišli výskumníci z drevárskeho ústavu. \"Oslovili nás i vlastníka. Chceli by najskôr skládku zmonitorovať a následne zvoliť na výsadbu také dreviny, ktoré by dokázali absorbovať škodlivé látky z haldy. Potom po výrube drevinu zlikvidovať,\" povedal Veselický. Mestu i majiteľom sa zámer páči, avšak záleží na získaní prostriedkov z eurofondov.
Skládka sa nachádza na ploche zhruba 30 hektárov a na začiatku mala objem 6,5 milióna ton spracovanej niklovej rudy, pôvodom z Albánska. Hromadila sa od šesťdesiatych rokov minulého storočia. Teleso skládky bolo budované viacerými, niekoľko úrovňovými a vedľa seba postupne rastúcimi odkaliskami. Hlavným zdrojom znečistenia podzemných vôd nebol luženec, ale jeho dopravná voda, ktorá mohla voľne vnikať vo veľkých množstvách do podzemných vôd práve v etape zakladania odkaliska. V súčasnosti plavenie neprebieha, luženec je čiastočne stabilizovaný, časť skládky bola zrekultivovaná.
\"Stav na skládke sa z nášho hľadiska v poslednom období nezmenil,\" uviedla pre TASR Emília Barteková z Obvodného úradu životného prostredia v Galante. Vlastník podľa jej vyjadrenia robí opatrenia na zníženie záťaže, podľa pokynov kopu luženca, ktorú vidno z diaľky najmä počas jazdy po rýchlostnej komunikácií R1 Trnava - Nitra, pravidelne zavlažuje. Pre tento účel má vybudovanú aj vlastnú nádrž, aby vedel pokryť obdobie, kedy nemôže využívať vodu z rozvodov hydromeliorácií. Skládka sa však vždy, ak vanie silnejší vietor a je sucho, dokáže obyvateľom Serede pripomenúť. Problémom sú však hlavne spodné vody.
Podľa Bartekovej sa vlastníkovi podľa všetkého nenapĺňajú predstavy o zhodnotení luženca. \"Slovenským odberateľom bol doteraz Hirocem, ktorý surovinu zužitkoval pri výrobe cementu. Kontrakt sa už skončil,\" uviedla Barteková. Luženec, ako informovala, obsahuje železo, ale jeho získanie je komplikované a drahé. Je to \"zásoba, ale bez efektu\".
Tempom ubúdania luženca z haldy nie je nadšená hlavne seredská radnica. Viceprimátor Ľubomír Veselický pre TASR uviedol, že nádej pre jej rekultiváciu a zníženie environmentálnej záťaže by mohla byť v projekte, s ktorým prišli výskumníci z drevárskeho ústavu. \"Oslovili nás i vlastníka. Chceli by najskôr skládku zmonitorovať a následne zvoliť na výsadbu také dreviny, ktoré by dokázali absorbovať škodlivé látky z haldy. Potom po výrube drevinu zlikvidovať,\" povedal Veselický. Mestu i majiteľom sa zámer páči, avšak záleží na získaní prostriedkov z eurofondov.
Skládka sa nachádza na ploche zhruba 30 hektárov a na začiatku mala objem 6,5 milióna ton spracovanej niklovej rudy, pôvodom z Albánska. Hromadila sa od šesťdesiatych rokov minulého storočia. Teleso skládky bolo budované viacerými, niekoľko úrovňovými a vedľa seba postupne rastúcimi odkaliskami. Hlavným zdrojom znečistenia podzemných vôd nebol luženec, ale jeho dopravná voda, ktorá mohla voľne vnikať vo veľkých množstvách do podzemných vôd práve v etape zakladania odkaliska. V súčasnosti plavenie neprebieha, luženec je čiastočne stabilizovaný, časť skládky bola zrekultivovaná.
0
www.ZIVOTPO.sk
